Basics
Jednou z najväčších starostí pacientov je čo najrýchlejšie, najefektívnejšie a najbezpečnejšie vyhľadanie ošetrenia. Mnoho európskych občanov z tohto dôvodu vyhľadáva lekársku starostlivosť v iných členských štátoch, než je ich vlastný. Dôvodom môže byť vyššia úroveň lekárskej starostlivosti, fakt, že žijú v prihraničných oblastiach, v ktorých je najbližšie lekárske zariadenie umiestnené v inej krajine, alebo dokonca z toho dôvodu, že požadovaná liečba nie je v ich krajine poskytovaná z dôvodu nedostatku odborných znalostí (čo je u pacientov so vzácnymi ochoreniami všeobecný jav). Môžu tu byť taktiež etické dôvody. Mobilita pacientov pokladá nasledujúce otázky…
- Kto a kedy by mal platiť za zahraničnú lekársku starostlivosť?
- Akým spôsobom môžu byť pacienti informovaní o tom, kde ich najlepšie ošetria?
- Mali by pacienti získať pred tým, než sa podrobia liečbe v zahraničí, schválenie od svojho vlastného systému zdravotníctva?
- Čo v prípade, ak pacienti požadujú transplantáciu orgánov? Kto by mal mať v zoznamoch čakateľov prioritu?
- Ako by sa mali riešiť cestovné náklady pacienta a členov rodiny, priebežné vyšetrenia a potrebné lieky?
V nedávnej dobe prišla Európska komisia so smernicou týkajúcou sa zahraničnej lekárskej starostlivosti, ktorej cieľom bolo pokúsiť sa niektoré z týchto záležitostí vyjasniť. Táto smernica sa venuje potrebe podpory zahraničnej lekárskej starostlivosti (najmä pre vzácne ochorenia a ošetrenia, pri ktorých neexistuje iná možnosť) a súčasne aj posilneniu telemedicíny prostredníctvom siete stredísk odborných znalostí a harmonizácie nástrojov elektronického zdravotníctva. Vytvorenie zákona pre všetkých pacientov, všetky zdravotné stavy a všetky členské štáty je ale ťažké. Otázkou stále zostáva - akým spôsobom dokáže Európa pre všetkých svojich občanov zaistiť rovnakú dostupnosť a kvalitu ošetrenia?
Info cards
Právo na lekársku starostlivosť je ustanovené v Listine základných práv Európskej únie. Podľa Európskeho súdneho dvora sa právo na voľný pohyb, bez ohľadu na organizáciu a finančné prostriedky na národnej úrovni, vzťahuje aj na lekárske služby.
Držiteľ tohto preukazu, ktorý potrebuje ošetrenie, má pri pobyte v inom členskom štáte nárok na rovnakú starostlivosť, aká by mu bola poskytnutá v jeho vlastnej krajine. Nie sú kryté náklady na liečbu choroby alebo zranenia, ktoré bolo spôsobené už pred vycestovaním, a privátnu lekársku starostlivosť.
Ide o poskytovanie zdravotníckych služieb z jedného členského štátu do druhého. Medzi tieto služby môžu patriť služby priame, napríklad osobné konzultácie, a služby poskytované na diaľku, napríklad telemedicína.
Pacienti, ktorí za lekárskou starostlivosťou (diagnózy, liečba a podobne) cestujú k poskytovateľovi zdravotníckej starostlivosti v inom členskom štáte, než je štát bydliska pacienta.
Európsky verejný ochranca práv prijíma sťažnosti od všetkých občanov Európskej únie alebo právnických osôb, ktoré sa týkajú chýb v správe činností inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Môžu sa na ňu alebo na neho obrátiť občania, ktorí majú sťažnosti týkajúce sa zdravotníckej starostlivosti (t. j. napríklad aj dostupnosti zahraničnej starostlivosti).
V máji 2007 medzinárodné šetrenie Eurobarometer ukázalo, že 54 % občanov Európskej únie je za účelom lekárskeho ošetrenia ochotných vycestovať do inej členskej krajiny.
Najbližšie nemocnice pre občanov v prihraničných oblastiach sa obvykle nachádzajú v susednom členskom štáte. V prihraničných oblastiach žije tretina populácie Európskej únie.
Úhrada v štáte bydliska pacienta je obvykle nižšia než náklady na liečbu v zahraničí. Rozdiel medzi týmito dvomi čiastkami nesie pacient.
Medzinárodný výskum Eurobarometer ukázal, že 30 % občanov Európskej únie dokonca ani nevie o tom, že existuje možnosť podrobiť sa zdravotníckemu ošetreniu mimo krajinu, v ktorej majú zjednané poistenie.
91 % respondentov uviedlo, že dôvod je nedostupnosť starostlivosti v ich domácej krajine, a 78 % uviedlo lepšiu kvalitu starostlivosti v zahraničí. Zatiaľ čo 69 % respondentov by cestovalo za liečbou k renomovanému špecialistovi, 64 % vtedy, ak by sa tým znížila doba čakania na liečbu, a 48 %, ak by bola liečba menej nákladná.
Súčasné zákony Európskej únie stanovujú, že ak nárok na určitú starostlivosť nepatrí v danom členskom štáte medzi uznávané nároky jeho občanov, nebudú pacientom pri platení za liečbu v zahraničí tieto nároky uhradené.
Podľa prieskumu Európskej organizácie pre ojedinelé ochorenia EURORDIS (European Organisation for Rare Diseases), ktorého sa zúčastnilo 6 000 pacientov, 1,8 % z nich vyhľadalo zahraničnú starostlivosť. Ak tieto hodnoty naozaj reprezentujú odhadovaných 30 miliónov pacientov s ojedinele sa vyskytujúcimi ochoreniami v Európe, znamená to, že potreba zahraničnej starostlivosti je naozaj značná.
- Pacientom bude hradená starostlivosť, na ktorú majú nárok vo vlastnej krajine.
- Platba vopred
- Bude hradená čiastka vo výške, v ktorej by bola hradená vtedy, ak by sa pacient podrobil liečbe v krajine, v ktorej má zjednané poistenie.
- Platba za ďalšie vzniknuté náklady
- Žiadne finančné zvýhodnenie
Tieto strediská zlepšujú dostupnosť kvalitnej starostlivosti, pretože združujú odborníkov na liečbu a starostlivosť o jedno alebo o skupinu ojedinelých ochorení. Pretože nie je možné, aby existovalo v každej krajine stredisko pre každé ojedinelé ochorenie, musia za strediskami pacienti cestovať do zahraničia.
V Európskej únii je v súčasnosti 56 000 pacientov, ktorí čakajú na darcov orgánov. Každý deň z tých, ktorí čakajú na transplantáciu, 12 ľudí zomrie. Miery darcovstva orgánov siahajú od 34,6 darcov na milión obyvateľov v Španielsku, cez 6 darcov v Grécku až po 0,5 darcu v Rumunsku.
Z celkových nákladov na verejné zdravotníctvo v 27 krajinách Európskej únie (1 000 miliárd EUR) tvoria náklady na zahraničnú mobilitu 1 % (10 miliárd EUR).
Na poskytovanie a úhradu liekov neexistuje v Európe žiadny jednotný systém. Dostupnosť liekov sa v rámci Európy líši, takže v niektorých krajinách môže dochádzať k ich nedostatku. K tejto situácii dochádza najmä pri liečebných prípravkoch na ojedinelé ochorenia.
V mnohých oblastiach zdravotníckej starostlivosti nie sú definované minimálne európske štandardy, takže sa medzi spôsobmi zaisťovania kvality v rámci systémov národných zdravotníctiev nachádzajú veľké rozdiely. Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je v kompetencii štátov.
Súčasná legislatíva Európskej únie nedostatočne definuje náklady na nevyhnutné preklady súvisiace s liečbou v zahraniční a uznanie predpisov.
Medzi jednotlivými členskými štátmi môžu byť, rovnako ako v kvalite, značné rozdiely aj v cenách zdravotníckych služieb.
Členské štáty majú rozdielne definície lekárskej starostlivosti, psychologickej starostlivosti, ošetrovateľskej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a dokonca existujú aj rozdiely v definícii „nevyhnutnej starostlivosti“.
Ide o akékoľvek postupy zdravotníckej starostlivosti, ktoré sú podporované elektronickými procesmi a komunikáciou. Patria sem informačné siete, elektronické zdravotné záznamy, telemedicínske služby, portály a ďalšie nástroje založené na informačno-komunikačnej technológii, ktoré napomáhajú predchádzať ochoreniam a pomáhajú pri diagnóze, liečbe alebo monitorovaní.
Každý rok dochádza k 20 000 až 25 000 zahraničným zákrokom v rámci liečby neplodnosti. V súčasnosti existujú tisícky žien, ktoré v zahraničí hľadajú pomoc s otehotnením.
Ide o fyzické aj virtuálne siete odborných znalostí a skúseností na úrovni národných odborných stredísk v Európe. Ich cieľom je zlepšenie kvality a liečby jedného alebo skupiny ojedinelých ochorení.
Issue cards
Telemedicína umožňuje, aby sa pacientovi dostalo lekárske ošetrenie zo zahraničia bez toho, že by on alebo lekár opustili krajinu. (Napríklad je možné vykonať diagnózu fyzických malformácií pri pôrode tým, že si lekári v rôznych krajinách medzi sebou vzájomne vymenia fotografie a príznaky.)
Napriek tomu, že cieľom zdravotníckej starostlivosti je prínos pre pacienta, niekedy príde z dôvodu chýb k tomu, že je pacient poškodený. Kto potom nesie v rámci zahraničnej starostlivosti zodpovednosť? Kto kompenzuje pacientov? Aké platia pravidlá zodpovednosti?
Keď žena vyhľadá liečbu plodnosti len mimo vlastnú krajinu (z dôvodu rôznych vekových hraníc), kto rozhodne o tom, či má nárok na úhradu? Čie etické pravidlá sa majú uplatňovať?
Pri vyhľadávaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa pacienti stretávali s problémami vyplývajúcimi z rozdielnych pravidiel medzi jednotlivými krajinami. V jednotlivých európskych štátoch sa napríklad líši právne postavenie terapií založených na kmeňových bunkách.
Predchádzajúce schvaľovanie je v prípadoch, kedy je treba cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, často zložité, zdĺhavé a neisté. Najmä pri vzácnych ochoreniach, ktoré mnoho profesionálov a orgánov v oblasti zdravotníckej starostlivosti nepozná, a tak sú v systémoch zdravotníckej starostlivosti zanedbávané.
Pacienti s ojedinelým ochorením sú často sebestační do tej miery, že môžu cestovať bez niečej pomoci. Do celkových nákladov je teda, okrem výdavkov za zdravotnícku starostlivosť, treba pripočítať aj cestovné náklady pre dve osoby a stratu príjmov počas cesty.
Nech už pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť platia akékoľvek pravidlá, musí byť pacientom liečba v zahraničí hradená aj v situácii, kedy nebola v ich vlastnej krajine očakávaná a vopred schválená.
V klasických systémoch zdravotníctva, ktoré sú navrhnuté pre bežne sa vyskytujúce ochorenia, sú pacienti s vzácnymi ochoreniami často vytlačovaní na okraj. Reštrukturalizáciu systému, ktorý sa venuje bežne sa vyskytujúcim ochoreniam, je možné vykonať prostredníctvom odborných stredísk.
Ako môže byť liečba pacientov so vzácnymi ochoreniami hradená až do výšky domáceho štátu, ak systém domáceho štátu toto ochorenie/liečbu nepokrýva a ani neberie do úvahy?
Kto nesie zodpovednosť za poskytovanie informácií týkajúcich sa liečby pacientom, ktorí uvažujú o tom, že sa podrobia zdravotníckej starostlivosti v inom štáte? Európska únia? Členské štáty? Profesionálni zdravotníci?
Nejde o diskrimináciu, ak nie je pacientom pochádzajúcim z inej krajiny Európskej únie poskytovaná liečba na úrovni národných príslušníkov štátu, v ktorom je im liečba poskytovaná?
V súčasnom systéme sú pacienti z iných členských štátov začleňovaní do zoznamov čakateľov na liečbu bez akéhokoľvek rozlišovania. Je správne, aby boli domáci pacienti nútení čakať v rade s pacientmi z cudzej krajiny?
Cestovanie za liečbou je pre pacientov často nepríjemné. Prieskum vykonaný vo Fínsku ukázal, že 90 % občanov v dôchodkovom veku odmietlo presun do iného zariadenia, a to dokonca aj vo Fínsku, napriek tomu, že by tým prišlo k skráteniu čakacej doby.
Poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti nemajú v súčasnej dobe povinnosť prijímať pacientov zo zahraničia na plánované ošetrenia, ak by tým v ich krajine prišlo k ohrozeniu ich vlastnej kapacity pre poskytovanie starostlivosti (nedostatok liekov a podobne) alebo lekárskej kvalifikácie.
Aktuálna európska smernica vytyčuje rámec zaisťujúci zdravších a lepšie informovaných európskych občanov; všetko je totiž založené na predbežnej platbe a neskoršom vyrovnaní.
Mobilita pacientov v celej Európe znamená nutnosť mobility lekárskych záznamov a systému na sledovanie ich liečby a priebežných vyšetrení…
Niektoré členské štáty, ktoré sa vyznačujú špičkovým a nákladným systémom zdravotníctva, s úplne otvoreným systémom na trhu zdravotníckej starostlivosti nesúhlasia. Obávajú sa totiž toho, že by týmto krokom mohlo dôjsť k zníženiu štandardov.
Otázkou nie je len právo na starostlivosť, ale právo na kvalitnú starostlivosť. Akým spôsobom je možné uplatniť štandardy poskytovania starostlivosti a akým spôsobom ich je možné pravidelne monitorovať a posudzovať? Kto to bude vykonávať?
Existuje viac než 6 000 ojedinelých ochorení. Nie je možné, aby jednotlivé krajiny EU vyvíjali liečbu pre každé ochorenie. U pacientov s ojedinelým ochorením môže byť nevyhnutné použiť hradenú lekársku odbornú starostlivosť tam, kde je poskytovaná zadarmo, a vo väčšej miere než u iných občanov Európskej únie.
Napriek tomu, že sú lieky na ojedinelé ochorenia schvaľované centrálne, ich úhrada a dostupnosť je v rámci Európskej únie rozdielna. Ak pacienti vyhľadajú v zahraničí liečbu, ktorá v ich vlastnej krajine hradená nie je, akým spôsobom by mala byť zaistená úhrada?
Predchádzajúce schvaľovanie liečby a zoznamov čakateľov môžu slúžiť ako nástroje na plánovanie rozpočtu zdravotníckej starostlivosti s cieľom zefektívniť pohyb pacientov a zaistiť jeho efektívnu správu.
Jedným zo spôsobov, ako obmedziť zahraničnú zdravotnícku starostlivosť, je obmedziť úhrady výhradne na mimonemocničnú starostlivosť. Jednotlivé systémy zdravotníctva v rámci Európskej únie však rozdielne definujú nemocničnú a mimonemocničnú starostlivosť. Z tohto dôvodu je stanovenie akýchkoľvek štandardných postupov úhrad komplikované.
V systémoch zdravotníckej starostlivosti je proces schvaľovania zahraničnej zdravotníckej starostlivosti často zdĺhavý. Dôsledky pre pacientov môžu byť rôzne; zvýšená psychologická záťaž, rôzne zdravotné dopady a dokonca aj riziko smrti.
Mala by byť liečba, ktorá je v štáte bydliska pacienta obmedzená z etických dôvodov (napríklad genetické testovanie), pre týchto občanov rovnakým spôsobom obmedzená aj v ostatných členských štátoch?
V súčasnosti existuje v oblasti zahraničnej zdravotníckej starostlivosti veľké množstvo vzájomných foriem spolupráce. Ak na zahraničnú zdravotnícku starostlivosť uplatníme usporiadanie typu „jedna veľkosť je dobrá pre všetkých“, môžeme obmedziť zahraničné aktivity, ktoré sú pre pacientov v súčasnosti veľmi prospešné…
Elektronické zdravotníctvo ešte stále nie je v rámci celého sektora zdravotníckej starostlivosti uznávané ako dôležitá súčasť základných zdravotníckych zásad, stratégií a služieb.
Story cards
Policies
Cezhraničná zdravotná starostlivosť bude dostupná všetkým pacientom, nebude potrebné žiadne schvaľovanie. Štát priamo vopred uhradí náklady na starostlivosť a cestovné náklady (aj pre sprevádzajúce osoby). Žiadne investície do elektronického zdravotníctva.
Cezhraničná zdravotná starostlivosť bude dostupná všetkým pacientom, bude ale potrebné schválenie príslušným štátom. Štát hradí náklady na liečbu a cestovné náklady len u pacienta. Žiadne investície do elektronického zdravotníctva.
Cezhraničná zdravotná starostlivosť je pre pacientov k dispozícii výhradne vtedy, ak táto liečba nie je v štáte ich bydliska dostupná. Sú hradené len priame náklady liečby. Nie je treba žiadne predbežné schvaľovanie. Štát investuje do niektorých iniciatív elektronického zdravotníctva.
Cezhraničná zdravotná starostlivosť je minimalizovaná. Musí byť, v zvláštnych prípadoch, schválená príslušným štátom. Sú hradené len priame náklady na liečbu, až potom, ako liečba prebehla. Ak liečba nie je v štáte bydliska pacienta schválená (z etických dôvodov), nie je hradená ani v zahraničí. Za účelom minimalizácie zahraničnej lekárskej starostlivosti urobí štát z elektronického zdravotníctva jednu z hlavných priorít.
FUND is a project funded by the European Commission (